Výroba sladu |
![]() |
Základnou surovinou na výrobu sladu je jačmeň siaty – dvojradový, jarný a technologická, zdravotne nezávadná voda. Celá podstata výroby spočíva v premene vysokomolekulárnych látok za pomoci enzýmov na látky jednoduchšie a v tvorbe nových enzýmov, za čo najmenších strát na zásobných látkach, čomu hovoríme rozlúštenie endospermu zrna.
![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() Proces sladovania rozdeľujeme na tri fázy:
Jačmenné zrno ukončí po dozretí biochemické procesy a skladovaním prejde do relatívneho kľudu. Ak má zrno klíčiť, musí mať na to priaznivé podmienky. Je to hlavne dostatok vody, prístup kyslíka a vhodná teplota. Zrno jačmeňa obsahuje pri nákupe 12–15 % vlahy. Aby mohlo klíčiť, musí sa obsah vlahy v zrne zvýšiť na 38–42 %. Pri naberaní vlahy zrnom, ktoré prebieha pri striedavom máčaní v náduvníkoch (máčanie pod vodou a vzdušná prestávka aby sa zrno neudusilo, počas 24 hodín) dochádza k bobtnaniu škrobu a ďalších látok endospermu. Naša spoločnosť v súčasnosti využíva 16 takýchto náduvníkov na máčanie sladu. Klíčenie sladovníckeho jačmeňa na posuvných hromadách Účelom klíčenia namočeného jačmenného zrna je vyvolanie biochemických a fyziologických reakcií v obilke, čoho konečným výsledkom je rozklad škrobu a vysokomolekulárnych bielkovín na látky jednoduchšie, čiže maltózu, dextríny a aminokyseliny, ktoré sú rozpustné vo vode, a ktoré tvoria extrakt sladiny. Ide teda o proces premeny zásobných látok endospermu pomocou enzýmov. Riadenie klíčenia zrna v praxi sa nazýva vedenie hromád. Je to najnáročnejšia časť procesu sladovania. V našich podmienkach pracuje 16 posuvných hromád s 8 obracačmi, pomocou ktorých sa jačmeň dokrápa na potrebnú vlhkosť a prevzdušňuje. Nemenej dôležitý teplotný režim sa udržiava miešaním a skrápaním čerstvého a vratného vzduchu v komorách pod klíčidlami (linkami). Zrno pri klíčení potrebuje:
Posúvna hromada jačmeňa prebehne viacerými štádiami – mokrá hromada, suchá hromada, pukavka, vyrovnaná hromada a stará hromada za pôsobenia enzýmov (fosfatáz, cytáz, amyláz, proteáz a lipáz). Na konci klíčenia sa obsah zrna stáva mäkkým, múčnatým a čiastočne vysušeným. Vyrobili sme zelený slad, ktorý sa presúva na liesky hvozdu. Hvozdenie zeleného sladu Technológiou hvozdenia zeleného sladu sa technologický proces výroby sladu uzatvára. Pri hvozdení ide o tri hlavné činnosti:
Hvozd je zariadenie, kde dochádza ku zníženiu obsahu vody v zelenom slade z 42 % na cca 4,5 % v hotovom neodklíčenom slade za pomoci prechádzajúceho teplého vzduchu. Teplota ohriateho vzduchu sa pohybuje od 50 °C do 82 °C s postupným riadením zvyšovania teploty a znižovania množstva vzuchu v závislosti od vhlkosti. Pre nastieranie zeleného sladu je použité automatické nastieracie zariadenie. Systém hvozdenia je 1x24 hod., proces hvozdenia je riadený programom cez riadiaci programovateľný automat a nevyžaduje žiadne nároky na ručné práce. Ohrievanie vzduchu sa uskutočňuje pomocou nerezového výmenníka a s plynovým horákom. Spaliny sú odvádzané pomocou spalinového ventolátora nad strechu objektu. Rekuperátor je zariadenie pre spätné získavanie tepla. Sú to sklenené trubice umožňujúce ohrev nasávaného vonkajšieho vzduchu teplom odchádzajúceho vzduchu z hvozdov.
Odhvozdením zeleného sladu dostávame slad. Pod týmto pojmom rozumieme máčané vyklíčené a hvozdené obilky jačmeňa, ktorých rezervné látky boli vlastnou enzymatickou činnosťou čiastočne rozštiepené a ktoré obsahujú enzýmy schopné prevádzať ďalšie štiepenie (ide hlavne o alfa a beta amylázu, ktorá štiepi rezervné škrobnaté látky na maltózu, a tá je enzýmom maltázou štiepená na glukózu, čiže skvasiteľný cukor).
Po odhvozdení sladu prechádza slad odklíčovačkami, kde sa zbavuje korienkov – sladového kvetu, ktorý sa využíva ako významné bielkovinové krmivo pre hospodárske zvieratá. Ďalej sa odklíčený slad presúva do chladiacich síl, kde sa necháva vychladiť na 20°C. Vychladený slad potom smeruje do hĺbkových sladových síl a po preleštení (odstránení drobných nečistôt) do síl expedičných, odkiaľ sa presúva cez váhu voľne ložený alebo balený vo vreciach do prepravných zariadení. |