Michalovský slad mieri na zahraničné trhy Print
TOP AGRO SLOVENSKO, 2003/2004

Kapacita: 44 000 ton
Výnosy: 426 mil. Sk
Zisk: 5 mil. Sk
Priemerný plat: 17 672 Sk
Počet pracovníkov: 64

V roku 2004 uplynulo štyridsať rokov, čo sa začal v Michalovciach vyrábať slad. Odvtedy sladovňa prešla obdobiami vzostupu i pádov. V deväťdesiatych rokoch po páde michalovského pivovaru Šíravar stála otázka, kto vôbec potrebuje východoslovenskú sladovňu. Bolo jasné, že najmä miestni poľnohospodári, pestovatelia sladovníckeho jačmeňa, ale vrcholne dôležité bolo nájsť odbytiská pre slad. Našla ich súkromná akciová spoločnosť Sladovňa a.s., Michalovce, ktorá vznikla v roku 1998. Využila výhodnú geografickú polohu fabriky a začala predávať slad tam, kde bol po ňom najväčší dopyt. Do krajín východnej Európy, ktoré sa považujú najbližších desať rokov za územie požehnané pivu. Prognózy hovoria, že najmenej takéto obdobie porastie na Ukrajine, v Rumunsku či Albánsku výroba piva, a teda aj dopyt po slade. Tam nasmerovala svoje aktivity Sladovňa a.s. Michalovce a aj našla svojich obchodných partnerov. Skutočne, najmä Ukrajina a Rumunsko sú kľúčoví partneri sladovne. Napríklad vývoz na Ukrajinu narástol z necelých 4000 ton v roku 2001 na vyše 11000 ton v roku 2003, Rumunsko nakúpilo dokonca v roku 2003 až 15 378 ton sladu.

Slovenský slad z Michaloviec sa musel presadiť v konkurencii najsilnejších západoeurópskych výrobcov – nemeckých a francúzskych sladovní, ktoré majú pod kontrolou západoeurópsky trh a dnes sa dravo tlačia na Východ. Tento priestor však celkom oprávnene považuje za svoj trh aj Slovensko. „Máme naň bližšie, poznáme ľudí, ich zvyklosti a vidíme búrlivú dynamiku a možnosti pivovarníckeho priemyslu týchto území,“ hovorí generálny riaditeľ michalovskej sladovne Ing. Milan Lapišák. A hneď vzápätí dodáva, že súboj o výslnie na hociktorom z východných trhov je nemilosrdný. Úplnou samozrejmosťou je ponúknuť konkurenčný produkt za konkurenčnú cenu. Po vyše stomiliónovej modernizácii sa Michalovčanom darí ponúkať slad vysokej kvality, fabrika má nové laboratórium, certifikát ISO 9001, čo je prvá vec, na ktorú sa odberatelia pýtajú.

Lenže vyskakujú aj iné otázky. Napríklad: „Môžete nám ponúknuť slad európskeho typu, teda slad vyrobený z odrôd Jersey, Prestige či Malz?“. Takto sa pýtali Milana Lapišáka v supermodernom petrohradskom pivovare Baltika s ročnou výrobou 12 mil. hektolitrov piva, ktorá je tri razy vyššia ako úhrnná produkcia všetkých slovenských pivovarov. „Nezostáva nám nič iné, len žiadať od pestovateľov, aby začali pestovať tieto odrody. Zahraničné trhy, kde realizujeme slad vyrobený zo slovenského jačmeňa, zmenili svoj uhol pohľadu. Musíme ho rešpektovať,“ tvrdí Milan Lapišák. Na srdci mu leží ešte jeden problém. To, ako sa Slovensko a jeho administratíva správa voči krajinám, kde sú vari naše najväčšie exportné možnosti. „Nemôžeme si myslieť, že obrovský ukrajinský trh čaká len na nás, a my na hranici zavedieme režim, ktorý úplne otrávi život všetkým, čo podnikajú a vytvárajú pracovné príležitosti. Žiaľ, taká je realita, ktorá vplýva na chod fabriky.“

Rok 2004 sa ukazoval pre sladovňu ako rok, ktorý prinesie definitívny zvrat v pestovaní sladovníckeho jačmeňa na Východoslovenskej nížine. Nakontrahovalo sa rekordných 47 000 ton jačmeňa, ničivá letná povodeň však urobila škrt cez rozpočet, keď sa pod komínom fabriky nakúpilo len zhruba desať percent suroviny. „Ešteže na západnom Slovensku je dobrá úroda a poznáme tu spoľahlivých partnerov. Pravda, tona jačmeňa zo západnej časti Slovenska nás vyjde o 500 korún drahšie,“ v rýchlosti zratúval Milan Lapišák. Každopádne však Sladovňa a.s. bude mať dosť suroviny na to, aby splnila svoje exportné kontrakty na východoeurópske trhy. Sladovňa a.s. v Michalovciach je malá dravá firma, ktorá pružne reaguje na pohyby trhu. Je motorom, ktorý dával v ostatných rokoch rozvojové stimuly východoslovenským poľnohospodárom.

„Boli by sme radi, keby sa pestovatelia spamätali z katastrofy roku 2004,“ želá si Milan Lapišák. Najbližší dodávateľ je predsa najlepší. A ešte jeden pohľad do firmy, kde zamestnanci majú rad sociálnych istôt – počnúc vysokými priemernými platmi, jarmočnými i vianočnými prémiami a končiac, povedzme, lacným, no výdatným obedom. Prosperujúca sladovňa rieši výrobu a ekonomiku vždy prihliadajúc na to, že sú to ľudia, čo rozhodujú o firme a jej postavení.