Slad z michalovskej sladovne je špičkový svetový produkt
Zdroj: TOP AGRO SLOVENSKO, 2002/2003

Kapacita: 43 000 ton
Výnosy: 379 mil. Sk
Zisk: 9,713 mil. Sk
Priemerný plat: 17 467 Sk
Počet pracovníkov: 75

Keď v deväťdesiatych rokoch skončil svoju púť michalovský pivovar Šíravar, mnohí nedávali veľkú nádej na prežitie ani miestnej sladovni. Fabrika uvedená do prevádzky v roku 1964 mala už svoje najlepšie roky za sebou. Po transformácii prudko klesla výkonnosť poľnohospodárov z Východoslovenskej nížiny, ktorí boli hlavní dodávatelia sladovníckeho jačmeňa. Preto keď v roku 1998 vznikla súkromná akciová spoločnosť Sladovne, a.s., Michalovce s cieľom oživiť fabriku, aj v odborných kruhoch hodnotili tento zámer ako príliš odvážny. Za outsidera považovali sladovňu aj banky, ktoré jej odmietali poskytnúť úvery na rozbeh. A keďže súčasne kulminoval aj úpadok pestovateľov jačmeňa, fabrika musela až tri štvrtiny suroviny hľadať na západnom Slovensku. Dnes sa zdá mnohým neuveriteľné, že súkromná firma toto kruté obdobie prežila a stal sa z nej úspešný exportér sladu, ktorý vdýchol nový život aj do desiatok východoslovenských poľnohospodárskych firiem. "Naše oživenie bolo založené na obyčajnej ľudskej dôvere", spomína s odstupom času Milan Lapišák, generálny riaditeľ Sladovne Michalovce. "Prejavili ju zahraniční odberatelia, ktorí vedeli, že Michalovce sú producenti kvalitného sladu plzenského typu a poskytli nám predplatby. Rovnako korektne sa voči nám zachovali aj veľkí družstevní pestovatelia sladu zo západného Slovenska - PD Kalná nad Hronom, PD Zlatná na Ostrove, PD Sokolce, PD Topoľníky či PD Vrbové, ktoré počkali s platbami za surovinu. Tam, kde zlyhali štandardné ekonomické vzťahy, vstúpila do hry podnikateľská dôvera." Lapišák spomína, že prvý rok nad sladovňou krúžili rôzne záujmové skupiny ako supy a veľakrát mal obavy, či sladovňa dožije ďalšieho dňa. Dnes nik nepochybuje, že sladovňa, hoci sa výkonom sotva môže rovnať takým veľkým hráčom na trhu ako je Heineken, Malterie Souflet či Malt Europe, obhájila svoj podnikateľský priestor. Predovšetkým sa v nej nesklamali odberatelia, pretože nakúpili slad špičkových svetových parametrov a uverili jej pestovatelia spod fabrického komína. Presvedčila ich rastúca nákupná cena sladára - veď ak ešte v roku 1998 predávali tonu jačmeňa za 3 835 korún, v roku 2002 cena prekročila 5 300 Sk. A tak nákup suroviny stúpol z Východoslovenskej nížiny v neuveriteľne krátkom čase z necelých 4 000 ton v roku 2000 na tohto roku očakávaných 25 000 ton. Tu vidno, kto vlastne roztáča kolesá poľnohospodárskej výroby. Je ňou Sladovňa, ktorá zaplatí poľnohospodárom za jačmeň vyše 200 miliónov ročne. A je ňou preto, lebo našla aj silné exportné trhy, Tie trhy, ktoré dodnes mnohí slovenskí potravinári považujú za nedôveryhodné. Nuž komu ako. Sladovňa spred 5 rokov a dnes je iná. Na fabrike badať v úhrne stomiliónovú inováciu na dôležitých technologických miestach /napríklad horná a spodná posuvná hromada/ i vo vybavení laboratória. Vidno tiež prerod v myslení ľudí, z ktorých sa stali dobre zarábajúci pracovníci. Naozaj sa stotožnili so základnou filozofiou firmy: byť špičkovým vo svojom odbore, ale aj lojálnym k firme i spolupracovníkom, netolerovať nekvalitu. Sladovňa sa od roku 2002 hrdí certifikátom ISO 9001. Ten sa neudeľuje pre pekné oči, ale za konkrétne výsledky. V čase, keď sa vytvárajú gigantické korporácie, vzniká otázka, či môžu prežiť malé fabriky. Môžu, pokiaľ sú ako Sladovňa Michalovce dravé, veľmi operatívne a ponúkajú vysokú kvalitu za výhodnejšiu cenu. Spoločnosť sa nebráni cudziemu investorovi, je však pripravená ísť ďalej svojou cestou.

"Naše oživenie bolo založené na obyčajnej ľudskej a podnikateľskej dôvere, "spomína s odstupom času Milan Lapišák.

The malt manufacturer Slad - Michalovce was only a couple of years ago considered as a company with no prospects. Nowadays this is a tiger, with a strong development potential, exelusively exports oriented. After the consolidation of the private stock company its annual production reached 30 thousand tons of malt of the Pilsner type, which is exported to Ukraine, Romania, Russia and Moldavia. The company has considerably contributed for the recovery of the dying agrieulture in the Eastern Slovakia lowland. The malted barley saw again its boost linked to better prices. The malt manufacture has 75 employees with an average moutlhy wage of 17 000 Sk.