Export sladu si zaslúži primeranú pozornosť Print
Zdroj: PRAVDA, 21. august 2003, Príloha Agrokomplex str. 4

Hovorí Milan Lapišák, viceprezident Slovenského zväzu výrobcov piva a sladu a pripomína, že slad sa stal vývoznou jednotkou.
Za posledných päť rokov došlo k rýchlemu rastu výroby aj exportu sladu. Udrží sa tento trend aj po roku 2003, ktorý poznačilo nielen sucho, ale aj znížená podpora exportu?

Nebude to vôbec jednoduché, hoci slovenský slad je na svetových trhoch stále dobre predajný. Má špičkové svetové parametre. Na druhej strane sa dnes vysoká kvalita považuje za samozrejmosť. Na Slovensku pritom stále niet veľa výrobkov, ktoré by spĺňali najnáročnejšie kritéria. Slad je určite exportnou jednotkou spomedzi všetkých agrokomodít. Vlani príjmy z jeho exportu dosiahli takmer 1,8 miliardy korún. Z celkovej výroby 233 tisíc ton sladu sa exportovalo rekordných 161 tisíc ton. Už sme takmer na úrovni dvakrát tak veľkého Česka, ktoré exportuje 180 tisíc ton. To vari najlepšie svedčí o nebývalej dynamike celého sladovníckeho sektora, ale aj o tom, že slovenský slad konkuruje českému považovanému za štandard kvality.

Úspech na zahraničných trhoch však nezávisí len od kvality sladu. Platí aj pri exporte sladu, že je súťažou exportných podpôr?

Určite. V krajinách Európskej únie masívne podporujú export sladu cez priame platby farmárom, ako aj skrytou podporou domáceho potravinárskeho priemyslu prostredníctvom bonifikácie úrokov. Pozícia, ktorú si Slovensko vydobylo, bola o. i. výsledkom primeranej proexportnej podpory štátu, ktorá sa výrazne podpísala na raste predaja sladu. Prostriedky, ktoré smerovali do sladovníckeho priemyslu, sa dostávali k prvovýrobcom v podobe rastúcich nákupných cien za sladovnícky jačmeň. Dnes sú prakticky na úrovni EÚ /asi 125 eur za tonu/. Práve výborná cena, ktorú odštartoval subvencovaný export, podnecovala poľnohospodárov k zdokonaľovaniu pestovateľskej technológie a zvyšovaniu kvality sladovníckeho jačmeňa.

Piliere stabilizácie sú jasné. Udržia sa?

Žiaľ, naše rezortné orgány akoby sa uspokojili s tým, že sladovnícke odvetvie funguje dobre, akoby samo od seba, a preto nejakú mimoriadnu pozornosť nepotrebuje. Po minulé roky sme o množstve vývozu, ktorý dostane podporu, vedeli už koncom kalendárneho roka. V tomto roku až niekedy v polovici júna sa rozhodlo, že štát podporí aj export sladu. Lenže podpora je viac ako o polovicu nižšia ako vlani.

Aké to môže mať dôsledky pre sladovne a pestovateľov?

Koniec roka ukáže, či 80 miliónov korún bude stačiť na udržanie pozícií. Sladovne si však nemôžu dovoliť to, čo si dovolilo ministerstvo - zmeniť pravidlá v priebehu hry. Zmluvy, ktoré sme podpísali s odberateľmi sladu, platia a nemôžeme ich zmeniť. Musíme sa vyrovnať aj s oslabeným kurzom amerického dolára. Okrem toho tohto roku výrazne zdražel plyn, voda, elektrina, kľúčové médiá z hľadiska výroby sladu. Nemôžeme si automaticky ich cenový nárast premietnuť do našich cien. Nie my, ale svetový trh určuje svetové ceny. V našich rukách je efektívnosť výroby a v rukách štátu exportná podpora.

Niekedy sa problém exportných dotácií stavia do polohy, že ide o presun peňazí daňových poplatníkov do vreciek výrobcov? Ako vysvetlíte, že je to inak?

Predovšetkým táto podpora dala viac práce a príjmov poľnohospodárom, tie sa nedali dosiahnuť na domácom, ale na zahraničných trhoch. Štát investoval efektívne, veď ešte pred pár rokmi sa tona sladovníckeho jačmeňa vykupovala za 3 800 Sk, kým dnes za vyše 5 tisíc Sk, čo je viac, ako sa platí za pšenicu. Jačmeň sa stal plodinou stabilizujúcou ekonomiku pestovateľov. Keby sme teraz sladu prestali venovať dostatočnú pozornosť, tak by sme zničili to, čo funguje a má predpoklady dobre fungovať. To vari nikto nechce. Mali by sme si vážiť slad, ktorý má svetovú kvalitu. V tomto produkte za zhodnocuje meno krajiny, jej prírodné podmienky a um ľudí, ktorí sa o slad starajú.

O rok je SR v EÚ. Bude všetko jednoduchšie?

Nemyslím si, že vstupom do EÚ sa automaticky zlepšia podmienky. Tie bude mať Slovensko také, aké si vytvorí. Nikto nám nič nedaruje. Preto treba predpolie, ktoré sa stihlo vybudovať, rozširovať, nie zmenšovať.